Na rannej prechádzke sa Dzurinda náhle potkol a spadol. 
Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla 
„Zdravie nie je biznis“ nemala 
blízka nemocnica dostatok 
personálu, tak zomrel. 
Onedlho stál pred nebeskou bránou a Svätý Peter ho privítal: 

– „Vítaj na Nebesiach, ale skôr, než sa tu usadíš, tak sa zdá, 
že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slušných demokratov 
a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“ 

– „To nie je žiadny problém, jednoducho ma pustite ďalej, som 
dobrý kresťan, som veriaci.“ 

– „Rád by som ťa pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha. 
Hovorí, že pre zavedenie novej politiky demokratického ŠTÁTU musíš 
stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sám 
vyberieš, kde chceš stráviť Večnosť. 

– „Ale ja už som rozhodutý. Chcem do Neba!“ 
Svätý Peter odviedol Dzurindu k výťahu a zišli dolu do pekla. 
Brána Pekla sa otvorila a Miki se ocitol na krásnej zelenej lúke. 
Pripadal si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie 
je príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy 
s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami. 
Všade postávajú slávni  demokrati, sám Tony Blair ho 
víta. Pod gaštanom diskutuje   Sulík, Havel s Angelou Merkelovou. Všetci 
sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú 
bifteky, grilované prasiatka, šampanské a plzeň. Sám diabol 
priniesol Dzurindovi pohár oroseného piva a rezeň. 

– „Daj si jedno, Miki!“ „Nie, sľúbil som, že už nebudem piť 
a budem štíhly“, odmieta Dzurinda

– „Toto je peklo, synak. Tu môžeš jesť a piť čo chceš a neuškodí 
ti to, skôr prospeje.“ 
Miki si teda dá a zistí, že sa mu diabol páči, že je to fajn 
chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vyvádzať s ostatnými 
kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú demokrati radi. 
Všetci si skvelo užívajú a skôr než si  to Dzurinda uvedomí, deň sa 
skončí. Všetci sa s ním búrlivo lúčia a mávajú mu, keď nastupuje 
do výťahu. Keď se dvere výťahu znovu otvoria, je zase pri bráne 
Raja a svätý Peter naňho čaká. 

– „Tak a teraz je čas na návštevu Raja“, a otvára mu bránu. 
A ďalších 24 hodín je Miki donútený tráviť čas s partiou 
čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale 
hovoria o iných veciach než o jedle, o peniazoch, a chovajú sa 
k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy alebo kanadské žartíky. 
Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek 
a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho, 
koho by poznal. A naviac sa k nemu nikto nechová ako k dôležitej 
osobe. 

– „No toto, na niečo takéto ma Fígeľ so Sulíkom nepripravili. 
Ani Bugár s Miklošom sa o tomto nezmienili,“ hovorí si Miki. 
Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil. 

– „Tak, strávil si deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyber, kde 
stráviš Večnosť.“ 
Ale Miki dlho nepremýšľa a rozhodne sa hneď: 

– „Nikdy som si nemyslel, že toto poviem – vieš Nebo bolo krásne, 
a tak… ale ja si naozaj myslím, že patrím k priateľom do Pekla.“ 
Tak ho Peter odvedie k výťahu a on schádza stále dolu až do Pekla. 
Dvere výťahu sa otvárajú a ocitne sa uprostred pustatiny pokrytej 
odpadkami a toxickým odpadom. Vyzerá ako púšť, ale je to ešte 
horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze. Je vydesený, keď vidí 
svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, ako prikovaní k reťaziam 
zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú 
od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol pristúpi 
k Dzurindovi, objíme ho okolo ramien. Ten se otrasie a hovorí: 

– „Tomuto nerozumiem, bol som tu včera, všade slniečko, trávička 
zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé. 
A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú 
biedne.“ 
Diabol sa na neho pozrie, prefíkane sa usmeje a povie: 

– „No, zlatý môj, včera to bola volebná kampaň, dnes si si nás už zvolil!“ 

Pošli to všetkým slušným ľuďom, ktorí chcú v tejto krajine 
žiť aj po voľbách a zvoľ správne.